Ty kokso, normálka, nie? Zadivil sa nad mojou otázkou chlapec s notebookom. Chatuje si s polovicou sveta a brigáduje v obchode so spotrebnou elektronikou. Nutne potrebuje nový mobil s podporou Edge. Na tomto má len GPRS a s pomalým internetom je to „o hubu“. Prižmuruje oči, občas si pretiahne chrbát, pokrúti šijou. Skoliózu nepovažuje za problém a na rehabilitáciu by aj tak nemal čas...
Otrokom? Nedramatizujte, veď dnes je to nutnosť. Zasmial sa nepresvedčivo manažér zahraničnej firmy, ktorého zjavne tlačili špicaté topánky na širokej nohe. Sponzoruje módne prehliadky, dokonale rozoznáva vína s prívlastkom aj bez neho a nemôže si dovoliť lacné obleky od Makyty. Často sa usmieva na ľudí, ktorých by najradšej obišiel...
Mne je to jedno, aj tak ti nerozumiem. Povedal chlapček a pokračoval vo výmene Pokémon kariet s kamarátom zo škôlky. K piatym narodeninám dostal včera playstation a mamin prísľub, že oslava bude cez víkend v Mc Donalde. Z jeho trička na mňa civel Spiderman...
Čo to, in? Daj mi s tým pokoj, mňa také veci už nezaujímajú. Zahundrala starká, ktorá dodnes chodieva na národný výbor. Nepoužíva kreditku a žasne, keď jej vnuci prečítajú esemesku, čo je prišla na mobil. Ako sa to tam dostalo? Pred mesiacom vybrala z knižky 25 tisíc na nákup vlnených prikrývok, ktoré si s dedkom objednali počas prezentačnej akcie istej firmy. Dostali darček pre manželské páry...
Jasné, že chceme byť „in“, ale akí otroci? Fľochli na mňa pohľadom dvaja násť-roční v značkových tričkách. Spolu mali 14 náušníc a jednu černajúcu na jazyku. Skôr ako som sa ich stihla spýtať, či sa im z jazyka nikdy nestratila v hamburgeri, obstúpil ma predavač so štebotavým tenkým hláskom a usilovne mi ponúkal pomoc pri výbere. Hlučná hudba na mňa padala z každého kúta.
Ja som si už vybrala. Chcela som byť čím skôr „out.“
